Homosexualita

Téma homosexuality v súčasnosti už nie je tabuizovanou témou. V spoločnosti však napriek tomu majú mnohí o nej skreslené predstavy. Nevedomosť v tejto oblasti môže spôsobiť veľa nedorozumenia. V oblasti empirického výskumu doteraz nemáme žiadne všeobecne prijímané definície sexuálnej orientácie, homosexuality či heterosexuality. Odborníci v snahe označiť ľudí za „homosexuálnych“ alebo „heterosexuálnych“ zvyknú používať aspoň jednu z týchto troch kategórií: sexuálne správanie; sexuálne predstavy; sebaidentifikácia. Niektorí pridávajú ešte štvrtú kategóriu – začlenenie do komunity definovanej na základe sexuálnej orientácie.

Americká psychologická asociácia o sexuálnej orientácii v príručke určenej verejnosti z roku 2008 uvádza:

„Sexuálna orientácia sa vzťahuje na pretrvávajúcu štruktúru emocionálnej, romantickej a/alebo sexuálnej príťažlivosti k mužom, ženám alebo obom pohlaviam. Sexuálna orientácia sa tiež vzťahuje na vedomie identity založenej na tejto príťažlivosti, spojenej s prejavmi správania a príslušnosťou ku komunite ľudí, ktorí tiež prežívajú túto príťažlivosť. Výskum v posledných desaťročiach ukázal, že sexuálna orientácia sa pohybuje na škále, od výlučnej príťažlivosti k opačnému pohlaviu až po výlučnú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu.“

(Americká psychologická asociácia, Answers to Your Questions for a Better Understanding of Sexual Orientation & Homosexuality, 2008)

Od začiatku zavedenia pojmu „homosexualita“ sa skúma otázka jej pôvodu. Zástancovia vplyvu biologických faktorov sa svojimi argumentmi snažia dokázať, že ľudia sa takí „už narodia“. Argumenty postavené na psycho-sociálnych faktoroch poukazujú na to, že homosexualitu „vypestoval“ vplyv prostredia. Americká psychologická asociácia na svojej webovej stránke uvádza: „Medzi vedcami neexistuje konsenzus o presných dôvodoch, prečo sa u jednotlivca vyvinie heterosexuálna, bisexuálna, homosexuálna alebo lesbická orientácia. Napriek tomu, že výskum vynaložil značné úsilie na preskúmanie možných genetických, hormonálnych, vývojových, sociálnych a kultúrnych vplyvov na sexuálnu orientáciu, neobjavili sa zistenia, ktoré by vedcom dovolili stanoviť záver, že sexuálna orientácia je určená konkrétnym faktorom alebo faktormi.  Mnohí si myslia, že tak ako príroda (teda biologické faktory), tak aj prostredie (teda psycho-sociálne faktory) hrajú v tomto zložitú úlohu …“

Podobný pohľad na túto problematiku prinášajú i českí odborníci – sexuológ a rodinný terapeut Vladislav Chvála a klinická psychologička a psychoterapeutka Ludmila Trapková v knihe Žena a muž v rodine, (Vyšehrad 2014, s.167-168): „Pritom nič nie je tak nepravdepodobné ako predstava, že sa človek ako homosexuál narodí, keď vieme, akým zložitým vývinom ešte len musí prejsť do svojej dospelosti. Donedávna sme nevedeli, že interakcie s okolím majú vplyv na utváranie mozgu už od prvých hodín po narodení. Preto je predstava, že by sa človek ako homosexuál alebo transsexuál narodil, takpovediac neudržateľná. Vedomie, že na sexuálny vývin môže mať vplyv stav spoločnosti, predovšetkým však stav oboch podstatných subkultúr, ženskej a mužskej, je významné. V súčasnosti sa však robí všetko pre to, aby sa vplyv spoločnosti poprel a tým sa dáva priestor sexuálnemu zmätku dospievajúcich“.

Najrozsiahlejšiu prácu na tému homosexuality a rodovej identity priniesli v r. 2016 autori Lawrence S. Mayer (biomedicínsky štatistik a epidemiológ) a Paul M. McHugh (popredný svetový psychiater) v časopise The New Atlantis pod názvom Sexualita a pohlavie – Závery z oblasti biológie, psychológie a spoločenských vied. Ich správa je meta-analýzou výskumných prác v predmetnej oblasti a poukazuje na to, že niektoré z najčastejších tvrdení o sexualite a pohlaví nie sú podložené vedeckými dôkazmi.

Závery prvej časti tejto štúdie, ktorá je venovaná sexuálnej orientácii, možno zhrnúť nasledovne:

„Niektorí ľudia majú dojem, že sexuálna orientácia je vrodená a nemenná biologická črta ľudských bytostí, to znamená, že či už sme heterosexuáli, homosexuáli alebo bisexuáli, tak sme sa ‚takí narodili‛. Avšak na podporu tohto tvrdenia neexistujú dostatočné vedecké dôkazy. Samotný koncept sexuálnej orientácie je v skutočnosti veľmi nejednoznačný. Môže sa týkať určitého druhu správania, pocitov príťažlivosti alebo vedomia vlastnej identity. Epidemiologické štúdie poukazujú na miernu súvislosť medzi genetickými faktormi a sexuálnou príťažlivosťou či sexuálnym správaním, ale neposkytujú relevantné dôkazy, ktoré by poukazovali na konkrétne gény. Existujú tiež určité dôkazy poukazujúce na iné (domnelé) biologické príčiny homosexuálneho správania, príťažlivosti a identity – ako napríklad vplyv hormónov na prenatálny vývin, ale tieto dôkazy sú tiež obmedzené. Štúdie, ktoré skúmali mozog homosexuálov a heterosexuálov, poukázali na určité rozdiely, avšak nepreukázali, že tieto rozdiely sú vrodené – teda že nie sú výsledkom faktorov prostredia, ktoré by ovplyvnili psychologické i neurobiologické črty.

Jeden z faktorov vplyvu prostredia, ktorý (ako sa zdá) súvisí s neheterosexuálnou orientáciou, je viktimizácia (zraňovanie – pozn red.) spôsobená sexuálnym zneužívaním v detstve. Tá môže tiež prispievať k vyššej miere psychických problémov u neheterosexuálnych skupín populácie v porovnaní s celkovou populáciou. Z celkového hľadiska vedecké dôkazy naznačujú určitú mieru premenlivosti v štruktúre sexuálnej príťažlivosti a sexuálneho správania. To narúša teóriu o tom, že sme sa s našou sexuálnou orientáciou narodili, ktorá príliš zjednodušuje komplexnú hĺbku ľudskej sexuality.“

(Štúdia v anglickom origináli: http://www.thenewatlantis.com/docLib/20160819_TNA50SexualityandGender.pdf)

K psycho-sociálnym  faktorom, ktoré majú významný vplyv na vznik homosexuality, patria:

  • rodinné vplyvy (nedostatočný osobný vzťah medzi rodičom a dieťaťom)
  • rovesnícke vzťahy (neprijatie rovesníkmi, pochybnosti o sebe)
  • sexuálne zneužitie (predovšetkým v detstve a dospievaní)
  • sklamanie v láske (v súvislosti so vzťahom k opačnému pohlaviu)

Samozrejme každý človek je jedinečný, každý má svoj vlastný príbeh. Preto aj vznik a vývin homosexuality je individuálny proces. Dôležitú úlohu v rozvoji homosexuálnych sklonov môžu zohrať určité biologické predispozície, ako aj vplyvy prostredia.

Bez ohľadu na to, čo bolo doteraz uvedené, treba vidieť za všetkým človeka. Homosexualita nie je len teoretickou problematikou, ktorá sa stala oblasťou bádania vedy. Je to realita týkajúca sa života mnohých ľudí okolo nás. Je určite dôležité mať vedomosti a objektívne informácie. Ale omnoho dôležitejšie je stáť pri týchto ľuďoch, mať dávku empatie a hlavne otvorené srdce pre ich prijatie. Treba vedieť, že za homosexuálnymi sklonmi sa skrýva hlboká túžba po naplnení neuspokojených emocionálnych potrieb a potreba po skutočnej láske. Sme na to, ako spoločnosť, či kresťanské spoločenstvá, dostatočne pripravení? Pozornosť a porozumenie pre ich ťažkosti, vedomie že pri nich stojíme napriek možnému odsudzovaniu okolia (často žiaľ aj od tých najbližších) môžu odmeniť vďačnosťou človeka prahnúceho rozdávať lásku, lásku dávajúcu sa, pretvárajúc svet na krajší, plnší, hodnotnejší.

V spoločnosti je nutné prekonať a odstrániť intoleranciu, prejavujúcu sa vo forme rôznych urážok, odsudzovaní, neprijímania až násilností, ktorej sú homosexuálne orientovaní ľudia vystavení len a len kvôli svojej sexuálnej orientácii. Sú to prejavy nedostatočnej úcty k druhým, ktoré si zasluhujú odsúdenie. Vlastná dôstojnosť každej osoby musí byť vždy rešpektovaná slovami i skutkami.

V autentickom prístupe k osobám prežívajúcim homosexuálnu príťažlivosť nesmie chýbať princíp – hovoriť pravdu s láskou. Lebo pravda bez lásky je krutá, je to ako operácia bez anestézie. A poskytnúť len lásku bez pravdy je prázdnym sentimentom. Čo chýba najviac, sú nenaplnené potreby po blízkosti, uznaní a väzbách. To, čo človek prežívajúci homosexuálne sklony skutočne hľadá a bytostne potrebuje, je láskavosť, prijatie, uznanie a priateľstvo.

Pri diskusiách o homosexualite je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi prístupom k osobám s homosexuálnymi sklonmi a k agende, ktorá paušálne presadzuje v spoločnosti požiadavky bez ohľadu na skutočnú individuálnu potrebu a situáciu týchto ľudí.

Vedecké štúdie o homosexualite

Sprevádzanie

Autor textu: Darina Veličová

(autorka pracuje v oblasti klinickej biochémie a je podpredsedníčkou občianskeho združenia Priestor prijatia)

Podporte nás!

Pomôžte nám chrániť ľudský život od počatia.

© 2021 Fórum života, občianske združenie, Všetky práva vyhradené.