Sexuálne a reprodukčné zdravie – reprodukčné práva – agenda UNFPA
Autorka: MÁRIA RAUČINOVÁ
Zdravie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Iná definícia hovorí o zdraví ako o „optimálnom funkčnom stave živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov“ (www.wikipedia.sk). Prvej definícii vyhovuje len málo jedincov, pretože úplnú pohodu pociťuje menšina ľudí, prípadne iba v určitých etapách či okamihoch svojho života. Druhá definícia je širšia, zahŕňa všetky živé organizmy nielen človeka. Obe definície hovoria o tom, že zdravie je premenný, teda nie trvalý stav. Je to dynamický proces vyvažujúci vzájomné pôsobenie organizmu a prostredia. WHO postavilo svoju definíciu na pocite spokojnosti a blaha. Každý stav nepohody je už chorobou, ktorú treba liečiť liekmi. Táto zradná definícia otvorila dvere ďalším možnostiam.
Sexuálne zdravie a reprodukčné zdravie
K zdraviu patrí fungovanie organizmu ako celku i jednotlivých jeho súčastí, a teda aj sexuálnych funkcií. Podľa WHO definície sa človek má „cítiť v pohode“ aj v oblasti svojej sexuality. WHO nehodnotí poruchu zdravého fungovania reprodukčných orgánov, ale za chorobnú prekážku považuje všetko, čo prekáža príjemnému pohlavnému životu.
Definícia reprodukčného zdravia sa ocitla v medzinárodnej agende od Konferencie OSN o populácii a rozvoji, ktorá sa konala 5. – 13. septembra v Káhire 1994. V jej „Akčnom programe“ sa reprodukčné zdravie charakterizuje ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť ochorenia alebo poškodenia, vo všetkých prípadoch, ktoré majú vzťah k reprodukčnému systému, jeho vývoju a fungovaniu v rôznych obdobiach života jednotlivca“. Reprodukčné zdravie zahrňuje podľa dokumentu aj „schopnosť ľudí mať uspokojenie prinášajúci sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť“. Okrem toho „zahŕňa aj právo muža a ženy na informácie, právo na prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonom, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré umožnia ženám prekonať bezpečne tehotenstvo, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti mať zdravé deti“.
Reprodukčné práva
Zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv (prijatej v roku 1948) – práva na lekársku starostlivosť (čl. 25) a práva uzavrieť sobáš a založiť si rodinu (čl. 16), ktoré patria k tzv. právam druhej generácie, sa postupne vyvinuli „právo na ochranu zdravia“ a neskôr „právo na bezpečný a príjemný pohlavný život“. Kým práva prvej generácie sa zaoberajú právom na slobodu a politickými právami, druhá generácia sa zameriava na hospodárske, sociálne a kultúrne práva občanov, ku ktorým patrí aj zdravie. Právo na ochranu zdravia zakotvuje Európska sociálna charta z roku 1961 v čl. 11, pričom hovorí o „odstránení chorobnosti v najväčšej možnej miere“. V čl. 13 zakotvuje tiež „právo na sociálnu a lekársku pomoc“. Občanovi má byť „poskytnutá primeraná pomoc a v prípade choroby nevyhnutná starostlivosť, ktorú jej stav vyžaduje“.
Právo na ochranu zdravia sa objavilo aj v ďalších významných dokumentoch. OSN ho zakotvilo v Medzinárodnom pakte o hospodárskych sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966. V čl. 12 je zakotvené „právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia“, pričom zaväzuje k „opatreniam na zníženie počtu potratov“ a „vytvorenie podmienok, ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc a starostlivosť v prípade choroby“.
Právo na ochranu zdravia verzus právo na zdravie
WHO používa namiesto práva na ochranu zdravia pojem „právo na zdravie“ – teda právo na „vytvorenie takých podmienok, v ktorých každý môže dosiahnuť zdravie v čo najväčšej možnej miere“. K podmienkam ráta „dostupnosť zdravotníckych služieb, zdravé a bezpečné pracovné podmienky, primerané bývanie a potravu“. Právo na zdravie však neznamená „právo byť zdravým“ – na to upozorňuje aj WHO. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, 1979) uznáva právo ženy „na ochranu zdravia a na bezpečné pracovné podmienky vrátane ochrany poslania ženy ako matky (čl. 11). Vyzýva na „odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti mužov a žien, prístup k zdravotníckym službám, vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na plánovanie rodiny“ (čl. 12). A na rovnaké práva oboch rodičov „rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí“ ako aj „mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom, ktoré im umožnia uplatňovať tieto práva“ (čl. 16).
Kontrola pôrodnosti
Z pôvodného práva založiť si rodinu, zakotvenému vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv postupne cez právo rozhodnúť sa o počte svojich detí, ako aj cez pojmy „ochrana zdravia“ či „lekárska pomoc v chorobe“ sa vyvinul pojem „reprodukčné právo“ a právo na „prístup k zdravotníckym službám“ a „kontrole pôrodnosti“. Na stránkach dostupných slovníkov sa pod heslom „birth control“ dozvieme, že kontrola pôrodnosti je „regulácia počtu detí prostredníctvom kontroly ich narodenia alebo prevenciou počatia“. Takže nejde čisto o slobodu rozhodnúť sa o počte plánovaných detí, ale aj o ovplyvnenie života už počatých ľudských bytostí.
Agenda populačného fondu OSN
V dokumente Populačného fondu OSN (UNFPA) o implementácii programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) sa jasne hovorí o novom chápaní reprodukčného zdravia a reprodukčných práv. Už sa „neodvodzujú od problému prenosu sexuálnych chorôb, mortality rodičiek, od zdravia matky alebo dieťaťa, bezpečného materstva či plánovania rodiny“. Reprodukčné práva „musia byť chápané v kontexte vzťahov: naplnenia i rizika; príležitosti mať dieťa, alebo, naopak, možnosti vylúčiť nechcené či nebezpečné tehotenstvo“. Reprodukčné zdravie „enormne prispieva k fyzickému a psychosociálnemu komfortu, k pocitu blízkosti, k osobnej a sociálnej zrelosti“ človeka. Podľa tohto UNFPA dokumentu služby reprodukčného zdravia zahŕňajú „prístup ku kvalitnej starostlivosti za podmienok rešpektovania indivídua, slobody voľby, informovaného súhlasu, sebavedomia a súkromia človeka vo všetkých reprodukčných záležitostiach“. UNFPA ako člen OSN všetky svoje plány a programy úzko prepája s agendou OSN a najväčšími svetovými organizáciami: Unicef, UNESCO, Svetová banka.
Napriek tom, že v základných dokumentoch ľudských práv sa reprodukčné práva nenachádzajú, ani z nich explicitne nevyplývajú, postupne cez agendu OSN a WHO sa posúvajú do úlohy nových práv, ktoré by boli vymáhateľné a ktoré by si vyžadovali napĺňať ich obsah bohatými službami potratového a antikoncepčného priemyslu.
Dokumenty: Všeobecná deklarácia ľudských práv; Vyhláška MZV o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; Európska sociálna charta; Vyhláška MZV o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; Vyhlásenie KBS k otázke tzv. sexuálnych a reprodukčných práv.
Internetové zdroje:
Pastor, Karol: Reprodukčné zdravie – nový pojem v politike http://www.impulzrevue.sk/article.php?95
UNFPA Guidelines on Reproductive Health http://www.un.org/popin/unfpa/taskforce/guide/iatfreph.gdl.html
The Right to Health: http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs323/en/