Subkomisia pre bioetiku TK KBS na svojom zasadnutí dňa 27. januára 2001 v Bratislave sa zaoberala situáciou, ktorú v Slovenskej republike (SR) predstavuje výkon, propagácia a marketing metód umelého oplodnenia človeka (najmä metód založených na oplodnení in vitro). Rôzne aktivity v mediálnom priestore, priame alebo nepriame formy reklamy týchto techník a zariadení, ktoré ich vykonávajú, vytvárajú v slovenskej spoločnosti klamlivý dojem morálnej prípustnosti týchto metód (napríklad pri riešení problému neplodnosti manželov alebo iných osôb žijúcich mimo manželstva).

Vzhľadom na závažnosť morálneho pochybenia a zavádzanie verejnosti v SR prekrútenými informáciami „odborného“ i mravného charakteru, ba až cynizmus komerčného zámeru. odvolávajúci sa na akýsi príspevok týchto metód k riešeniu znepokojujúcej demografickej situácie SR (na ktorú prvý raz dôrazne poukázala práve Konferencia biskupov Slovenska; vyhlásenie a pastiersky list v roku 1996, celoslovenská konferencia formou okrúhleho stola v roku 1997), rozhodla sa Subkomisia pre bioetiku TK KBS v nadväznosti na svoje predchádzajúce vyhlásenia dotýkajúce sa danej problematiky (1997 1998 1999) vydať toto vyhlásenie:

1.     Častosť a závažnosť problému porúch plodnosti, spôsobených mnohými zdravotnými i psychologickými okolnosťami života moderného človeka, úprimná túžba manželov darovať život a vychovávať deti, ktoré sú ovocím manželstva a požehnaním pre danú rodinu i celú spoločnosť, zvýrazňujú naliehavú potrebu štúdia a uplatňovania takých metód asistovanej prokreácie človeka, ktoré nie sú zaťažené mravnými nedostatkami metód umelého oplodnenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj naliehavosť štúdia a praktického uplatnenia moderných preventívnych a liečebných postupov, ktoré sú zamerané na predchádzanie a liečebné ovplyvnenie príčin neplodnosti.

2.     Metódy umelého oplodnenia človeka, ktoré nerešpektujú dôstojnosť ľudskej osoby a posvätnosť, nezastupiteľnú úlohu a jedinečný charakter manželstva, založeného na dobrovoľnom zväzku muža a ženy; metódy, ktoré počítajú s umelým vytváraním ľudských zárodkov a ich selekciou, dlhodobým zmrazením a deštrukciou, prípadne s ich použitím na účely výskumu, predovšetkým metódy oplodnenia in vitro; sú mravne ťažko pochybené a neprípustné.

3.     Použitie mravne pochybných metód umelého oplodnenia neoprávňuje ani úprimná snaha o riešenie ťažkej situácie neplodných manželov, alebo manželov so zvýšeným rizikom narodenia geneticky poškodeného dieťaťa.

4.     Pripomíname trvalý záujem a podporu Katolíckej cirkvi v SR pre zriadenie (alebo reprofilizáciu) gynekologicko – pôrodníckych oddelení, vrátane pracovísk zaoberajúcich sa diagnostikou príčin a liečby neplodnosti, ktoré by pracovali v súlade s požiadavkami prirodzeného mravného zákona. Zaručovali by pacientkám, resp. manželským párom poskytovanie liečebnej a preventívnej starostlivosti na patričnej odbornej a etickej úrovni. Toto úsilie doteraz nenašlo potrebné pochopenie a ústretovosť zo strany zodpovedných štátnych orgánov pri hľadaní primeraného riešenia.

5.     Vyzývame opätovne slovenskú odbornú verejnosť, zvlášť lekárov a výskumných pracovníkov, ako aj zodpovedné štátne orgány – najmä Národnú radu SR, Vládu SR a osobitne Ministerstvo zdravotníctva SR, aby v rámci svojich kompetencií a zodpovednosti venovali tomuto problému náležitú pozornosť, vrátane prijatia potrebných legislatívnych predpisov a podpory vhodných výskumných a liečebno-preventívnych programov.

 

 

Mons. Prof. ThDr. František Tondra

predseda KBS a TK KBS

V Bratislave 27.1.2001