Homosexualita

Homosexualita predstavuje citovú a sexuálnu náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia.

Je stavom nedokončeného rozvoja osobnosti po emocionálnej stránke a stavom nenaplnenej potreby citového vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Homosexuálne cítenie je následkom citového nenaplnenia vzťahu s osobou rovnakého pohlavia – najčastejšie syna s otcom a dcéry s matkou. V pozadí homosexuálnej príťažlivosti je teda nesexuálna potreba a to nenaplnená potreba lásky otca, alebo matky, niekedy prijatia rovesníkmi rovnakého pohlavia.

Homosexualita nie je choroba, nie je ani ľudským právom. Je to zranenie. To je najvýstižnejší výraz, vyjadrujúci podstatu alebo pozadie homosexuálneho sklonu.

Pôvod homosexuality z medicínskeho hľadiska nie je dodnes objasnený. Podstatnú úlohu však zohrávajú rodinné vplyvy, sklamanie v láske alebo zneužitie napríklad v detstve alebo puberte – teda psychologické, psychosociálne faktory. Taktiež tu môže zohrať úlohu zvedenie do homosexuálnej skúsenosti.

Je veľmi potrebné rozlišovať medzi homosexuálnymi skutkami – aktivitou  a samotným homosexuálnym cítením. Je totiž rozdiel medzi samotným vnútorným prežívaním človeka a jeho postojom k tomu, čo prežíva.

a) homosexuálne skutky – čiže homosexuálna aktivita, sú jednoznačne hriechom

b) homosexuálne cítenie – bez prechodu k aktívnym homosexuálnym skutkom nie je hriešne a nevylučuje u človeka možnosť praktizovania kresťanského života. Dotyčný muž alebo žena prežíva homosexuálne cítenie ako nedobrovoľné, nechcené vnútorné utrpenie, ťažkosť a hľadá pomoc. Treba vedieť, že nie všetci ľudia s homosexuálnymi sklonmi žijú aktívne, nakoľko pre mnohých toto zistenie nie je ľahké a nestotožňujú sa s tým, ale hľadajú inú cestu. Prevažná väčšina týchto ľudí nemôže za svoje pocity. Je naozaj veľa tých, ktorí reálne v detstve či dospievaní pociťujú homosexuálne sklony bez toho, aby k tomu akýmkoľvek spôsobom prispeli a bez toho, aby mali akúkoľvek homosexuálnu skúsenosť.

Jestvujú dva zásadne odlišné druhy pomoci ľuďom s homosexuálnymi sklonmi:

1. Úloha terapie – má pomôcť človeku prijať sa, vyrovnať sa s týmto sklonom, aby človek zvládol svoj život.  S ňou je spojená zmena cítenia, myslenia a správania. Terapeutické úsilie je zamerané nie na zmenu smerovania sexuálnej príťažlivosti, ale snaží sa rozvinúť nerozvinutý zmysel pohlavnej identity. Odpoveď viery je jedna vec, odpoveď vedy je vec druhá. Každá táto odpoveď leží v inej rovine, no neodporujú si, ale sa dopĺňajú.

2. Úloha kresťanská – znamená viesť človeka s jeho homosexuálnym cítením k Bohu a pomôcť mu nájsť svoje miesto v cirkvi bez ohľadu na možnosť alebo nemožnosť zmeny cítenia v sexuálnej oblasti a pomôcť mu nájsť vzťah k Bohu. Spása človeka totiž nezávisí od jeho sexuálneho cítenia, ale od jeho vzťahu k Bohu. Samotné homosexuálne cítenie bez  praktizovania homosexuálnych skutkov nie je hriechom a teda nevylučuje u človeka možnosť praktizovania kresťanského života.

Ak sa chceme zaoberať témou homosexuality musíme vedieť nielen rozlišovať, ale aj poznať reálny stav ľudí s homosexuálnymi sklonmi.

V našej spoločnosti sa najčastejšie stretávame s dvoma nesprávnymi pohľadmi dvoch odlišných skupín – konzervatívcov a liberálov.

Tí prví pokladajú homosexuálnu aktivitu za morálne zlú, no na druhej strane však prechádzajú okolo týchto ľudí bezradne, nevedia im pomôcť, lebo nemajú o tom žiadne vedomosti.

Liberáli sa zasa skrývajú za toleranciu, no ich postoj v skutočnosti vedie ľudí s homosexuálnymi  sklonmi do hlbokého osamotenia, lebo sa ním nerieši podstata ich ťažkostí, čím ich udržiavajú v omyle a klamstve.

Práve preto je medzi nimi toľko samovrážd a nešťastia, zdravotných rizík a psychických problémov, čím prispievajú k tragédiám. A svojim homosexuálne aktívnym spôsobom života a jeho propagáciou ohrozujú správne ponímanie rodiny. Preto sú homosexuálne skutky nebezpečné a škodlivé nielen pre tých, ktorí ich praktizujú, ale aj pre ďalší vývoj rodiny a spoločnosti. Aktívne homosexuálne prostredie ich odsúva od pomoci a naplnenia ich skutočných potrieb. To, čo je proti ľudskej prirodzenosti, je aj proti ľudskému šťastiu a životu človeka vôbec.

Nečinnosť prvej skupiny je preto rovnako falošná ako nadšenie tej druhej.

Obidve tieto, i keď odlišné skupiny nechávajú ľudí s homosexuálnymi sklonmi a ich ťažkosťami osamotenými.

Cesta cirkvi je tretia, a to nová cesta pastorácie ľudí s homosexuálnym cítením. Vychádza na jednej strane z katolíckej náuky tak, ako je prezentovaná v dokumentoch, a na druhej strane z dnešných poznatkov psychológie.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi nám jasne hovorí o tom, že týchto ľudí treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Iba to, čo je pravdivé, môže byť aj pastoračné. Pritom platí, že cestou pastorácie, uzdravenia a spásy je jedine pravda.

Všetci ľudia s homosexuálnymi sklonmi sú vnútorne zranení, a to bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú  homosexuálne aktívne. Preto všetci títo ľudia to, čo potrebujú, a čo im môže skutočne pomôcť je jedine cesta uzdravenia. Neexistuje človek s homosexuálnym cítením, ktorý sa nemôže zmeniť skrze Božiu moc. Je to proces, ktorý väčšina sveta len ťažko pochopí.

Skutočné a trvalé uzdravenie má úspech vtedy, keď títo ľudia spoznajú a zakúsia Božiu lásku skrze iných ľudí. Bez skúsenosti rodičovskej lásky a bez skúsenosti lásky Božej nemôže nikdy žiaden človek poznať svoju vlastnú cestu a porozumieť jej.  

Homosexualitu nie je len možné, ale aj potrebné uzdraviť. Uzdravenie je možné dosiahnuť v manželstve, alebo v slobodnom stave. Každý človek má svoju cestu. Uzdravovanie však nie je cieľ, ale len prostriedok, ktorý privádza človeka k nasledovaniu Krista a vydávaniu svedectva o tom, že Ježiš je Pán. Cieľom každého uzdravenia je nasledovať Ježiša Krista svojím životom.

Cirkev a kresťania sú preto povinní vo svojej službe Bohu a každému človeku otvárať cestu k obráteniu, pokániu a duchovnému uzdraveniu.

Potrebujeme novú evanjelizáciu. Je tu namieste potreba väčšej otvorenosti v otázkach sexuálnych zranení aj v otázkach vytvorenia a rozvíjania služieb, ktoré by prinášali Kristovo uzdravenie tým, ktorí ho potrebujú.

Ponuka pomoci:

Linka Valentín vznikla vo februári 1999 a pôsobí ako pastoračná iniciatíva Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach –  Starom meste. Venuje sa ľuďom zraneným v oblasti vzťahov, citov, sexuality, ktorí prežívajú vo svojom živote homosexuálne cítenie, ako aj ľuďom inak sexuálne cítiacim. Jej názov nesie meno svätca, ktorý žehnal a prial pravej láske, vážil si úprimnú lásku a pomáhal napĺňať potrebu lásky v živote ľudí – a láska je Božím dielom. Linka Valentín sa venuje službe duchovnej pomoci tým našim bratom a sestrám, kresťanom, a všetkým tým, ktorí majú homosexuálne sklony a prežívajú problém identity s vlastným pohlavím. Človek s homosexuálnym cítením sa neraz zúfalo snaží prekročiť svoj tieň rozličnými smermi, len aby sa nejako zaradil a vedel žiť šťastne. To prináša so sebou veľa samoty nielen v pocitoch, ale aj v realite života.

Pastoračná činnosť Linky Valentín vychádza z ducha Evanjelia, a je preto zameraná na podanie pomocnej ruky tým, ktorí prežívajú homosexualitu, ale zároveň túžia po živote v súlade s Božím slovom. Pomáhame im vyrovnať sa s týmito pocitmi vo vlastnom svedomí a vo vzťahu k Bohu. Ponúkame im duchovné uzdravenie. Naša služba spočíva v individuálnych stretnutiach, osobných rozhovoroch, ako aj v komunikácii formou listov a e- mailov, kde im pomáhame odpovedať na ich otázky, riešiť ich zranenia a zápasy. Organizujeme pravidelné duchovné stretnutia a prednášky. Linka Valentín pomáha uzdravovať dušu človeka, zranené vnútra ľudí, ktorí prežívajú homosexuálnu náklonnosť. Ukazujeme im cestu, ako túto ťažkosť možno riešiť. Na tejto ceste sa ich snažíme sprevádzať.

Úlohou Linky Valentín je nájsť cestu k hľadajúcim a spoločne  prichádzať k pravde. Ježiš Kristus zomrel za každého človeka a chce svoje radostné posolstvo adresovať každému, teda aj ľuďom s homosexuálnym cítením. Aj im patrí Evanjelium!

Kontakt:

Linka Valentín, Gréckokatolícka cirkev, P.O. Box B-43, 040 01 Košice 1

e-mail: valentinskespolocenstvo@centrum.sk

Užitočné odkazy:
http://www.mojpribeh.sk/pribeh/jerry-armelli-uzdravenie-homosexuality-je-mozne/
http://www.mojpribeh.sk/pribeh/alan-medinger-uzdraveny-z-homosexuality/
http://mojpribeh.sk/rozhovor/michael-glatze/
http://teologietela.paulinky.cz/Sexualita-Plodnost/Ctnost-cistoty/text