Genetická manipulácia, klonovanie a kmeňové bunky

Pri týchto pokusoch je počatá ľudská bytosť degradovaná na materiál pre rôzne experimenty a procedúry. Takáto manipulácia je v rozpore s hodnotou ľudského života, s osobnou dôstojnosťou ľudskej bytosti, jej celistvosťou a totožnosťou, preto ju odmietame.
Za oprávnené možno považovať iba terapeutické zásahy s cieľom liečiť závažné, geneticky podmienené choroby úpravou poruchy na úrovni génov, ktoré nemajú za následok zničenie ľudského života ani nedôstojné zaobchádzanie, ani zasahovanie do slobody.

V súčasnej medicíne majú veľký význam tzv. kmeňové bunky. V niektorých prípadoch pomáhajú vrátiť zdravie alebo zachrániť život aj tam, kde iné metódy nepomôžu. Kmeňové bunky možno získať napr. aj z malého ľudského embrya s dôsledkom zničenia tohto počatého života. Tento postup treba rozhodne odmietnuť, pretože nie je možné liečiť jednu ľudskú bytosť za cenu usmrtenia inej ľudskej bytosti. Naopak, treba podporovať využitie kmeňových buniek z dospelých jedincov alebo z krvi odobratej z pupočnej šnúry hneď po pôrode, čo nemá za následok zničenie ľudského života.

Kmeňové bunky – o čo ide?
Kmeňová bunka je bunka základná, hlavná, ešte nediferencovaná, z ktorej sa môže vyvinúť akákoľvek bunka ktoréhokoľvek ľudského orgánu. Počas delenia a procesu dozrievania jednotlivé bunky získavajú špecifické vlastnosti a funkcie – diferencujú sa, vznikajú zrelé bunky plniace určitú funkciu. Teda z kmeňových buniek (nediferencovaných) postupne vznikajú bunky, ktoré sa špecializujú (diferencované). A prečo je teda o kmeňové bunky taký záujem? Možno ich „použiť“ pri liečbe aj zhubných chorôb, vrátane Parkinsonovej alebo Alzheimerovej choroby a iných.

Kmeňové bunky sa vo všeobecnosti rozdeľujú na embryonálne a dospelé kmeňové bunky.
Embryonálne kmeňové bunky sa nachádzajú v ľudskom embryu a majú schopnosť nekonečného množenia a premeny na akýkoľvek typ buniek ľudského tela, sú teda totipotentné (z jednej takej bunky môže vzniknúť aj samostaný jedinec). Získavajú sa z ľudského embrya, asi 5 dní po oplodnení (blastocysta). Zatiaľ čo bunky na povrchu blastocysty vytvoria placentu a ďalšie orgány potrebné k vývoju plodu v maternici, jej vnútorné bunky vytvoria takmer všetko tkanivo tela nového človeka. Práve tieto emryonálne bunky sú určené na výskum. Dôsledkom ich odobratia je zničenie už existujúceho ľudského jedinca.
Tzv. „dospelé“ kmeňové bunky (alebo kmeňové bunky z už vyformovaného organismu) sa nachádzajú v napr. v pupočnej šnúre a v placente pri pôrode, ako aj v tele každého človeka na to, napr. v kostnej dreni, mozgu, koži a sú pripravené zabezpečiť obnovu zničených alebo opotrebovaných tkanív v organizme. Vznikajú tak, že potom ako sa embryonálne bunky začnú „špecializovať“, nezanikajú, ale naďalej ostávajú v tele. Najznámejšími dospelými kmeňovými bunkami sú bunky nachádzajúce sa v kostnej dreni, ale aj dospelé kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Dospelé kmeňové bunky sú buď pluripotentné (tie, z ktorých môže vzniknúť ktorýkoľvek typ bunky organizmu), alebo multipotentné (z ktorých môžu vzniknúť síce rôzne bunky, ale len rovnakého kmeňa, napr.: z kmeňových buniek krvi môžu vzniknúť červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky).