Antikoncepcia

Biologické zákony oplodnenia okrem zachovania ľudského rodu majú aj regulačný a etický rozmer: sú určitým regulátorom sexuálneho správania. Možnosť otehotnenia je signálom, že tu ide o čosi závažné a záväzné, s čím nie je možné beztrestne sa zahrávať. Ak pomocou antikoncepcie „vypneme“ možnosť oplodnenia, a tým aj jeho regulačnú funkciu, už nič nebráni šíreniu konzumného sexu a sexuálnej neviazanosti. V dôsledku toho sa zo sexu vytráca osobný rozmer, úcta a vernosť a dramaticky klesá pôrodnosť.
Antikoncepcia oddeľuje pohlavný styk od možnosti oplodnenia, čím narúša prirodzený poriadok a otvára dvere nezodpovednému a svojvoľnému zaobchádzaniu so sexualitou, čo vedie k ignorovaniu osobného rozmeru a záväzného charakteru ľudskej sexuality.
Rýchle rozšírenie antikoncepcie je dôsledkom niekoľkých veľmi škodlivých mýtov.
Nie je pravda, že antikoncepcia je účinnou prevenciou potratu. Dôsledkom užívania antikoncepcie je, že sa ženy v prípade jej zlyhania spravidla rozhodnú pre potrat.
Antikoncepcia nie je bez negatívnych vedľajších účinkov - veď je to násilný zásah do organizmu. Hormonálna antikoncepcia a vnútromaternicové teliesko sú neprijateľné aj pre možný abortívny účinok (t. j. spôsobia včasný potrat).
Kondóm pred niektorými pohlavnými chorobami (papillomavirus, herpes simplex) neposkytuje takmer nijakú ochranu. Čo sa týka choroby AIDS, nevylučuje nákazu, len znižuje jej pravdepodobnosť.