Medicínsko-psychologické aspekty zástupného materstva

Autor: Lucia Labašová, Lekárska fakulta UK, Bratislava

Téma neplodnosti a postupov jej riešenia je nesmierne náročná. Týka sa okolo 48,5 miliónov párov po celom svete, čím sa stáva celospoločenským problémom. V predchádzajúcom čísle sme sa venovali téme umelého oplodnenia, dnes ideme ešte ďalej, do kurzu sa už aj u nás dostáva téma tzv. zástupného materstva. 

Zástupné materstvo (surrogate materhood, angl.) je odvodené od slova surrogatuss lat. – substitučný. Tento jav je známy aj pod označením náhradné materstvo, taktiež „maternica v prenájme“. Pod týmito pojmami sa označuje situácia uzavretia dohody medzi neplodným párom alebo jednotlivcom a ženy, ktorá sa nechá oplodniť a po pôrode sa dieťaťa vzdá v prospech tých, ktorí zamýšľajú byť jeho legálnymi rodičmi. V celom tomto procese vystupuje: zástupná/náhradná matka (surrogate mother, angl.) – žena, ktorá vynosí plod a porodí dieťa, a nadobúdajúci rodičia (commissioning/intended parents, angl.) čiže pár, ktorý uzavrie dohodu so zástupnou matkou u ktorej si „objedná“ dieťa a po pôrode si nárokuje na rodičovstvo. Nadobúdajúci rodičia finančne kompenzujú zástupnej matke výdavky spojené s tehotenstvom, alebo ju priamo finančne odmenia, čo závisí od konkrétnej legislatívy štátu. Oplodnenie náhradnej matky môže byť uskutočnené viacerými spôsobmi asistovanej reprodukcie, aj fyziologicky. Podľa toho vzniká viacero variant genetickej príbuznosti, na základe ktorej zástupné materstvo ( ďalej už len ZM ) delíme na dva hlavné typy:

1.Čiastočné (tradičná surogácia): zástupná matka je oplodnená spermiou nadobúdajúceho otca, genetická väzba medzi zástupnou matkou a dieťaťom sa zachováva.

2.Úplné (gestačná surogácia): embryo je vytvorené prostredníctvom umelého oplodnenia (IVF) a následne je vložené do tela zástupnej matky. V tomto prípade nejde o genetickú väzbu medzi embryom a zástupnou matkou. Môže vzniknúť aj situácia vo vzťahu k nadobúdajúcim rodičom, a to keď embryo vznikne použitím vajíčka a spermie od oboch nadobúdajúcich rodičov, alebo kombináciou jedného z nich a darcovskej pohlavnej bunky, prípadne vznikne iba použitím darcovského materiálu, keď nie je geneticky príbuzné ani jednému z nadobúdajúcich rodičov.

            Pri vytváraní postoja k ZM je žiaduce zvážiť medicínske, etické a právne aspekty s tým súvisiace. De facto ide o úmyselné vytvorenie nefyziologického tehotenstva a navodenie veľmi špecifického prežívania gravidity s následným skorým odlúčením dieťaťa od matky. Toto prináša medicínske riziká. Každé tehotenstvo tvorí kontinuum rozsiahlych zmien v tele ženy, nevyhnutných pre rozvoj a prežitie potomkov. Zárodok totiž stimuluje neuro-endokrinné zmeny v tele matky, čo mení nie len metabolizmus či správanie matky, ale taktiež aj jej samotný mozog. Napr. oxytocín, hormón vyplavujúci sa vo zvýšenej miere v tomto období, spôsobuje, že  matka vníma veľmi špecificky vôňu svojho dieťatka. Dieťa podľa vône plodovej vody zase dokáže rozpoznať svoju matku. Toto spojenie sa mnohonásobne upevňuje prvým dotykom pier a prsnej bradavky matky. Vo vývinovej psychológii je tento mechanizmus známy pod pojmom attachment (pripútavajúca väzba). Oxytocín znižuje aj hladinu stresu, vznikajúceho z nadmerných požiadaviek popôrodnej adaptácie oboch. Pri porušení attachmentu stúpa u dieťaťa hladina kortizolu, ktorým sa hodnotí miera stresu v organizme. Tento stav sa nepriaznivo odráža na aktuálnom stave dieťaťa, taktiež aj na jeho nasledujúcom vývoji, keďže dochádza k patologickým zmenám v štruktúrach jeho mozgu. Narušenie „pripútavajúcej väzby“, keď „dieťa nevstúpilo do bezpečného sveta“ sa retrospektívne zistilo pri mnohých psychických poruchách v psychiatri.

Skoré oddelenie matky od dieťaťa znemožňuje aj ďalšie dôležité procesy spojené s tehotenstvom, a to bonding a laktáciu. Tieto procesy sú pre vývoj matky a dieťaťa veľmi dôležité. Bonding je krátke obdobie tesne po pôrode, počas ktorého sa budujú základy emočných väzieb dieťaťa a matka si s ním vytvára špecifický vzťah. U matky  vtedy dochádza k integrácii „mentálneho obrazu“ dieťaťa, vznikajúceho počas tehotenstva.  Bonding  mení bolesť a zjemňuje prežívanie pôrodu. Narušenie tohto obdobia môže mať rozsiahle psychologické následky: separačnú úzkosť a neurotické poruchy dieťaťa; u matiek popôrodnú depresiu, posttraumatickú stresovú poruchu a iné. Svetová zdravotnícka organizácia považuje obmedzenie tohto skorého kontaktu matky a dieťa za preukázateľne škodlivé, čo by podľa nej mala zdravotná starostlivosť zohľadňovať.

Tehotenstvo okrem iného mení aj samotný mozog matky a to nielen funkčne, ale aj štrukturálne. Predpokladá sa, že práve tieto zmeny zabezpečujú attachment a premenu do materského správania. Austrálsky etik Tieu (2009) dochádza k záveru, že náhradné matky, ktoré „zvládli“ skrotiť svoje prirodzené inštinkty a zriekli sa dieťaťa hneď po pôrode bez akýchkoľvek negatívnych pocitov, museli prejsť procesom kognitívnej disonancie, čo Tieu prirovnáva k brainwashingu. Prax ukazuje, že tento proces  si vyžaduje veľkú psychologickú oddelenosť od tehotenstva a zachovanie si emocionálneho odstupu. Náhradným matkám to umožňuje predovšetkým pohľad na dieťa so spájaním si toho, že dostanú zaň zaplatené. Tento prístup však často nestačí,  pre transformáciu mnohé matky potrebujú aj podporné skupiny. Toto prežívanie je zároveň aj prvým emocionálnym prostredím pre dieťa. Počas tohto obdobia zástupná matka trénuje odosobniť sa od dieťaťa a spájať si ho so zárobkom. Štúdie pritom potvrdzujú, že takéto prvotné materské psychologické faktory nepopierateľne ovplyvňujú vývoj dieťaťa a môžu prispieť ku komplikáciám tehotenstva a nepriaznivému vývoju dieťaťa.

Dojčenie je ďalší proces, ktorý ZM ignoruje. O benefitoch a dlhodobých účinkoch materského mlieka niet pochýb, avšak dojčenie má významný vplyv aj na matku, ovplyvňuje ďalšie procesy v jej  tele, má celkový ochranný účinok súvisiaci aj s malígnym zvratom. Zohľadňujúc poznatky o dojčení, sa medzi prekážky radia len veľmi závažné ochorenia a kontraindikácie matky. Napriek tomu v procese ZM ide o cielene znemožnený kontakt matka – dieťa, bonding aj laktáciu. Odráža sa to nielen na zdraví, ale aj na  psychike všetkých zúčastnených. Okolnosti sa umocňujú tým, že na začiatku tohto procesu stoja metódy IVF, ktoré so sebou prinášajú riziká nielen pre matku a darkyňu pohlavných buniek ( ak je použitá), ale predovšetkým pre vytúžené dieťa. Štúdie potvrdzujú, že deti narodené prostredníctvom asistovanej reprodukcie častejšie trpia nízkou pôrodnou hmotnosťou, majú vyššie riziko predčasného pôrodu, častejší výskyt plodových anomálii a nádorových ochorení. Objavujú sa viacpočetné tehotenstvá a zvýšený výskyt mŕtvonarodených plodov. Tieto skutočnosti sa zámerne zamlčiavajú. Reklamné agentúry uvádzajú rodičov do celkom iného sveta o splnení sna o vytúženom dieťati. Ponúkajú sa katalógy darcov pohlavných buniek, kde si doslova možno „namixovať dieťa“ s preferovanými vlastnosťami. Páry túžiace po dieťati, často vyčerpané a unavené z predchádzajúcich pokusov otehotnieť, ľahšie naletia na sofistikované reklamné ťahy. Zaplatia obrovské peniaze za možnosti výberu a doplnkové služby v snahe zvýšiť úspešnosť celého procesu.

V takomto nastavení, obetujúc obrovské finančné prostriedky pre splnenie svojho sna, je dotyk s realitou často frustrujúci. Prax  ukazuje mnohé prípady nespokojnosti s výsledkom, ak sa dieťa narodí napríklad s postihnutím, alebo ak ide o viacpočetné tehotenstvo, niektorí  nadobúdajúci rodičia nechcú prijať takéto deti. Objednávka bola daná, tovar však nevyhovel – nastáva problém s reklamáciou.  V niektorých prípadoch boli zástupné matky nútené ísť na potrat, za čo sa im ponúkla extra platba.

Dohovor o právach dieťaťa, ratifikovaný 195 krajinami sveta, hovorí o tzv. „najlepšom záujme dieťaťa“, ktorý  má byť prvoradý. ZM má však za cieľ dieťa iba sprostredkovať, pritom ignoruje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ako aj ďalšie základné ľudské práva – právo poznať svoj pôvod, právo na identitu a iné. Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv ide tento postup proti ľudskej dôstojnosti. Dieťa sa stáva objektom obchodu, je objednávané, predávané, selektované. Tento proces napĺňa kritériá komodifikácie dieťaťa i tela ženy, ale aj kritériá eugeniky. Z  „túžby po dieťati“ sa stáva biznis zahŕňajúci vykorisťovanie žien, ilegálne detské farmy a eugeniku –  výber „najlepších“ pohlavných buniek a voľba potratu v prípade nespokojnosti s výsledkom. Medicínske a psychické dopady asistovanej reprodukcie a zástupného materstva ostávajú pod rúškom lekárskeho tajomstva, avšak svetové kauzy vyplývajúce z týchto postupov, jasne hovoria o  ich dôsledkoch.

V rámci reprodukčnej medicíny sa v poslednom čase objavuje obrovská  diskrepancia medzi prírodou, pokrokom technológií a zákonom. Lekárske techniky sa používajú hneď, ako sa stávajú možnými, a to často bez reflexie, či rešpektujú prirodzený poriadok a ľudskú dôstojnosť. Dnes nám už titulky v novinách hovoria o mužoch rodiacich deti, zatiaľ čo sa v zákulisí nemocníc umelo oplodňujú osoby transgender. V ústrety veľkému pokroku technológií a novodobých trendov stojíme pred dôležitou otázkou – čo materstvo vlastne je a akú rolu zohráva u jednotlivcov i v spoločnosti.

 

Lucia Labašová

(autorka diplomovej práce na tému surogátneho materstva na LF UK Bratislava; práca odkazuje na relevantné zdroje)

 

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.