Dušu nepredám, alias inzerát na náhradnú matku

Autori: Stanislav a Mária Piatrikovci, umeleckí tvorcovia

            Pred pár rokmi by sme len ťažko našli film o náhradných matkách. Dnes máme možnosť výberu tak v produkčných, ako aj festivalových snímkach. Súčasné dokumenty sa snažia ešte pomerne objektívne predostrieť tento fenomén.

            Film o náhradných matkách z Českej televízie nesie polarizujúci názov: Duši neprodám. Obsah dokumentu nám predkladá mozaiku troch žien, pohľady na ich prežívanie tehotenstva. Odkrýva dôvody, pre ktoré sa rozhodli vynosiť dieťa cudziemu páru a prepožičať vlastné telo, niektoré aj genetický materiál. Konkrétna situácia a okolnosti posúvajú príbeh každej ženy iným smerom, no všetky prechádzajú zmenami, ktoré vypovedajú o bizarnosti a paradoxoch surogátneho materstva a vzťahov, do ktorých sa dostali.

            Režisérke Eve Tomanovej sociálne témy nie sú vzdialené. Po reportérskej a režijnej praxi v televíziách sa začala naplno venovať tvorbe ako režisérka. Je známa dokumentom Stále spolu, ktorý bol v roku 2011 v Amsterdame nominovaný na najlepší film. Televízny film Dušu nepredám realizovala v roku 2016. Impulzom k spracovaniu témy jej bol článok o mužovi, ktorý chcel predať obličku, aby vyriešil svoju finančnú situáciu. Tomanovú začalo zaujímať, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre to, aby sa zachránili z dlhov. Vtedy prvýkrát narazila na náhradnú matku. Sama ako mama dvoch detí nechápala, ako to môže niekto urobiť. Či je naozaj také jednoduché odnosiť, porodiť dieťa, odovzdať ho niekomu cudziemu a kráčať životom ďalej?

            Duši neprodám približuje príbehy troch náhradných matiek. Renata má manžela a dve deti. Náhradnou matkou je už druhý raz. Najprv to boli jej známi, teraz je to už cez inzerát. Najväčší zisk je pre ňu byť doma ešte deväť mesiacov, pretože by to finančne nezvládli. Jej muž s tým nesúhlasí, čo vyvoláva vzájomné obviňovanie a sklon ku kríze a rozchodu, ktorými prechádzali práve kvôli náhradnému materstvu. Cestou do nemocnice Renata rozpráva, že mala zlý sen, v ktorom porodila dieťa, ale nechcela ho dať jeho biologickým rodičom. V strachu, že by sa to mohlo stať, sa utešuje: „Že to moje miminko není, že má svoje rodiče.“ Po diagnostike Downovho syndrómu, ťažko znáša, že rodičia nevedia, či si k dievčatku budú vedieť vytvoriť vzťah a či to všetko malo vôbec zmysel. Druhá žena – Nikola – pristupuje k náhradnému materstvu ako k terapii. Po tom, čo sama v minulosti podstúpila potrat, do ktorého ju dotlačila rodina, doslova opisuje ako sa psychicky zrútila a ako práve v inzeráte o náhradnom materstve videla možnú satisfakciu. Nemala však šťastie na manželský pár, ktorému dieťa vynosila. V piatom týždni jej novorodenca vrátili, pretože ženu – osvojiteľku hospitalizovali na psychiatrickej klinike. Teraz ho zase pýtajú naspäť. Dieťa by si už rada nechala, ale problémom je, že predsa ho sľúbila a vynosila pre nich. Nasleduje 11 mesiacov súdnych sporov, po ktorých dieťa pridelili Nikole, no otec sa neprestáva odvolávať. Tretia žena – Monika nás od písania inzerátu až po súdny proces nezrušiteľného osvojenia sprevádza príbehom jej tretieho a vraj posledného náhradného materstva. Je samoživiteľka a otvorene priznáva, že financie v jej prípade hrajú obrovskú rolu. Tehotenstvo ubieha bez komplikácií, no prekvapuje záverečné stretnutie s matkou osvojiteľkou. Pozerajú album „spoločného“ dievčatka. Monika opisuje, ako si ju radšej nemala po pôrode nechať pri sebe, lebo to v nej vyvolalo silné pudy. Vzápätí ubezpečuje biologickú mamu, že nikdy nepomyslela, že by si ju naozaj nechala. Tá zároveň odkrýva, ako sa bála, že by si Monika chcela malú vziať, lebo ani prípadná zmluva by im nepomohla. Z fotoalbumu vysvitá, že biologickí rodičia sa pre istotu poistili ďalšou náhradnou mamičkou a majú teraz dve deti s dvojmesačným vekovým rozdielom. Dôvera, na ktorej je ich vzťah a celá záležitosť postavená, je len fasádou veľkého strachu a neistoty. Monika má tiež jedno prekvapenie – ešte raz sa rozhodla byť náhradnou matkou, ale po pôrode už plánuje plastiku postavy z našetrených financií.

            Film vyznieva melancholicky, smutne, niekedy až depresívne. Náhradné matky nehodnotí ani nekritizuje. Samotné paradoxné situácie a vzťahy ich však vykresľujú nepríťažlivo. Tým, že niektoré scény režisérka aranžuje, repliky znejú ako napísané zo scenára, z protagonistov sa stávajú skôr herci, čo uberá na autentickosti a aj divák sa chvíľami cíti podvedený. V niektorých momentoch vyznieva dokument ako melodráma či Zámena manželiek. Detail na stekajúcu slzu nátlakovo pracuje s divákovými emóciami a devalvuje citlivosť témy. Plusom dokumentu je,  že sa pustil do tabuizovaných tém, poukazuje na medzery v českej právnej legislatíve a nárast štatistík náhradného materstva. Pobáda síce k etickým otázkam, no škoda, že protagonistky „nevyspovedal“ viac.

            Celkový počet prípadov náhradného materstva v Česku režisérka odhaduje spolu s odborníkmi na 100 až 200. Väčšina z nich sa s rodičovským párom zoznamuje cez sociálne siete. Režisérka priznáva, s akou naivitou do natáčania vstupovala: Nenapadlo ju, že by sa dieťa nemuselo narodiť zdravé, alebo, že by sa počas vynosenia dieťaťa mohlo manželstvo rozpadnúť. Prinieslo to až nakrúcanie. Rodiny zasiahnuté týmto spôsobom finančného zaobstarávania, rozprávajú o finančnej kompenzácii a nie o predaji alebo o „zamestnaní“, ktorým sa zjavne náhradné materstvo stáva. Tejto definícii či priamemu pomenovaniu finančnej motivácie sa vyhýba aj Tomanová. Ako hovorí, voči svojim hrdinom má rešpekt a ich konanie nechce posudzovať.

            Zdá sa, že budúce dokumenty s  témou náhradného materstva budú ešte polarizovanejšie. Či už na stranu kritiky, alebo apelovaním na potrebu ísť za hranice súčasných medicínskych možností.

                                                                                                        Stanislav Piatrik, Mária Piatriková

                                                                                             (autori sú odborníkmi v oblasti umenia)                          

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.