Dekadencia ducha. V Bratislave napriek protestom otvorili škandalóznu výstavu mŕtvych tiel

V Bratislave napriek protestom rôznych organizácií a jednotlivcov 10. augusta 2017 otvorili škandalóznu výstavu „Body exhibition“, ktorá vystavuje mŕtve ľudské telá. Fórum života sa obrátilo na niekoľko inštitúcií vrátane vládnych, aby zabránilo tejto dehonestácii ľudských bytostí, avšak bez adekvátnej reakcie. Prinášame vám v tejto súvislosti blog Márie Raučinovej, ktorý pripravila pre sieť slovenských regionálnych periodík. Veľmi osobné svedectvo a zamyslenie sa nad skutočnou hodnotou človeka, ktorej ochrana by mala za každých okolností patriť medzi najbytostnejšie a najhlbšie princípy existencie každého z nás…

Bola som ešte dievča, keď mi zomrel ocko. Náhle, zo dňa na deň, na infarkt. Mama sa s tým dlho nevedela vyrovnať. Neskôr mi rozprávala, čo bolo pre ňu najťažším momentom. Keď sa musela na pohrebe rozlúčiť s manželovými telesnými pozostatkami. To telo, ktoré tak milovala, nežne hladila, ktorého sa intímne dotýkala, odchádzalo nenávratne do zeme…

Keď niekoho milujeme, milujeme ho celého. Aj keď z jeho tela odíde život, stále je to „milované telo“. Tá láska a úcta zostáva. Aj ja som otca ešte dlhý čas fyzicky hľadala. Na gauči, kde ležiaval, na mieste za stolom, ktoré mu patrilo. Jednoducho mi v tom priestore chýbal.

Ako paradoxne k týmto spomienkam vyznieva hrubý zásah do dôstojnosti zomrelého blízkeho v podobe výstavy mŕtvych ľudských tiel. Body Exhibition sa na Slovensku už po druhý raz pod iným názvom pokúša narušiť posvätnosť týchto chvíľ. Vypreparované ľudské telá bez identity napnuté do výstavnej podoby „exponátu“, ktoré majú banalizovať nielen tajomstvo života, ale aj smrti. Nekrofilné umenie bez hlbšej pointy! Lebo aj naturalistické zobrazenie mŕtvych tiel vie svojou expresívnosťou vyjadriť drsnosť násilia, vojen, vrážd. Ale Body Exhibition nemá tento cieľ. Výsledkom tohto dekadentného výtvoru je čo najviac odtrhnúť ľudské city od vnímania človeka.

Prevoz týchto mŕtvych tiel cez hranice štátov bez pasu či úmrtného listu pripomína prevádzačstvo mŕtvol. Je vôbec možné takto beztrestne porušovať zákony, etiku, medzinárodné dohovory, colné predpisy? A ešte tomu robiť masívnu reklamu? Hľadiac na obrovské bilbordy na zastávkach by zodpovedné inštitúcie mali byť zaplavené podnetmi od občanov.

Predložil organizátor výstavy súhlas od príbuzných mŕtvych tiel na ich vystavenie pred oči verejnosti, ktorá za to zaplatí mastné vstupné? Ktovie, možno ide o čínskych väzňov, za ktorých sa nemá kto ozvať. Tie črty tvárí tomu nasvedčujú. Kde sú zástancovia ľudských práv, členovia výborov OSN, ktorí by toto pasáctvo nekropornografie zastavili?

Zdroj: Regionpress