O orloch a deťoch

V tomto období beží 15. ročník našej kampane 25. marec – Deň počatého dieťaťa. Opäť chceme bielymi stužkami upozorniť celé Slovensko na potrebu ochrany tých najbezbrannejších, teda nenarodených detí. Opäť voláme po zmene pomerov, po základnej spravodlivosti. V čase, kedy sa intenzívne debatuje o ľudských právach rôznych skupín, je to znovu veľmi aktuálne. Tento rok sme však siahli po novej téme, ktorou je porovnanie ochrany niektorých zvierat s ochranou nenarodených detí.

Možno sa pýtate, prečo práve tieto dve skupiny. Zvieratá a deti pred narodením majú viac podobných znakov, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V oboch prípadoch ide o živé tvory, ktoré bývajú vystavené vôli človeka, teda (dospelí) ľudia si určujú, ako budú s nimi zaobchádzať. Mnohé živočíchy, napríklad domáce zvieratá sú až existenčne závislé na starostlivosti svojho pána. Podobne je na tom dieťa pred narodením vo vzťahu k svojej matke. Ďalšou podobnosťou je ich miesto v rodine. Konkrétne mám na mysli skutočnosť, že v dnešnej dobe si veľa párov, ale aj slobodných ľudí zaobstaráva zvieratko, ktoré následne plní funkciu domáceho miláčika a spoločníka namiesto vlastného potomstva. A porovnateľné je napokon aj ich postavenie z pohľadu nášho právneho poriadku. V dôsledku kontroverzného rozhodnutia Ústavného súdu SR z roku 2007 je nenarodené dieťa „iba“ objektívnou hodnotou, nie subjektom práva.[1] To znamená, že zvieratá ani nenarodené deti nie sú nositeľmi práv, ale bývajú predmetom právnych vzťahov. Napríklad pri prevzatí vyvoleného psíka z útulku alebo pri rozhodnutí „ukončiť neželané tehotenstvo“.

Napriek týmto podobnostiam z hľadiska prístupu štátu majú niektoré zvieratá lepšie postavenie. Chránené živočíchy, ako už názov napovedá, požívajú špeciálnu právnu ochranu. Tá siaha až do trestného zákona, pričom ten určuje pre páchateľa, ktorý „usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného živočícha“ trest odňatia slobody až na dva roky. Týmto sa dostávame k orlovi skalnému, symbolu tohtoročnej kampane. Tento chránený vták je vskutku impozantný tvor. Rozpätie jeho krídel dosahuje až dva metre a po orliakovi morskom je to druhý najväčší dravec na Slovensku. Hniezdi na vysokých skalných úbočiach, je možné ho zhliadnuť napríklad vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Jeho početnosť sa odhaduje približne na 130 párov.[2] Vzhľadom na to je zákonom patrične ocenený. Zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v spojitosti s vyhláškou č. 24/2003 ustanovujú jeho spoločenskú hodnotu na 4610 Eur. Táto hodnota sa nevzťahuje len na dospelé jedince, ale podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, ktoré sme obdržali, sa uvedená suma vzťahuje na všetky vývinové štádiá tohoto druhu. Aj vajce so zárodkom orla vo vnútri má hodnotu 4610 Eur. Pokuta za zničenie orlieho vajca môže ísť až do výšky 9958 Eur v základnej sadzbe. Pre porovnanie, potrat na vlastnú žiadosť stojí rádovo tridsaťkrát menej. Vyvoláva to otázku, prečo si naša spoločnosť tak málo cení ľudský život. Naozaj sú pre nás orly vzácnejšie ako ľudské bytosti?

Ochrana orlov sama o sebe je samozrejme legitímna. Neodohráva iba „na papieri“, ale uplatňuje sa aj v praxi. Prípady usmrtených orlov[3] a vykradnutých hniezd vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní a nastala aj situácia, kedy bol istý český sokoliar u nás odsúdený na jeden rok nepodmienečne za vykradnutie orlieho hniezda.[4] Mimochodom, orlovi skalnému sa venuje viacero iniciatív a projektov. Vypracovávajú sa programy na jeho záchranu[5], projekty na stráženie jeho hniezd[6] či správy o vtáčej kriminalite[7]. Dokonca je možné si ho „adoptovať“.[8] Ministerstvo životného prostredia hneď na úvodnej stránke obsahuje odkaz na sledovanie trasy orlice Aničky do Afriky a späť na Slovensko.[9] Je zrejmé, že ochrane orlov sa venuje zvýšená pozornosť zo strany štátu aj cez občiansky sektor, čo je pozitívna správa.

Tragická je skutočnosť, že ľudský život pred narodením nie je zďaleka tak dobre právne chránený ako spomenutý orol skalný. Nenarodené dieťa nie je do konca dvanásteho týždňa tehotenstva de facto nijako chránené, ak sa jeho matka rozhodne ísť na potrat. V dôsledku toho podľa oficiálnych štatistík prichádza každý deň o život priemerne 29 detí.[10] A do tohto počtu ešte nie sú zarátané zmarené životy v dôsledku užívania hormonálnej antikoncepcie, „tabletky po“, potratových tabletiek a využívania metód umelého oplodnenia. Sledujúc usmiate tváričky na bilbordoch platených klinikami reprodukčného zdravia, ktoré sa chvália počtom nimi vyrobených detí mám bohužiaľ pocit, že tento trend stúpa. V jednom prípade existuje silná túžba po deťoch, v druhom prípade zase túžba zbaviť sa vlastného dieťaťa. Škoda, že sa nám bariéru medzi týmito dvoma túžbami stále nepodarilo úplne preklenúť. Vďaka utajeným pôrodom sa síce za deväť rokov podarilo zachrániť už 238 detí, ale stále je to akási vedľajšia alternatíva riešenia neželaného tehotenstva.[11] Potrat teda ostáva najbežnejším riešením. Usmrtenie nechceného dieťaťa je v tomto štáte právne jednoduchšie ako usmrtenie nechceného domáceho zvieratka (ak je zdravé a je to stavovec). Zákon č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti totiž zakazuje usmrtiť zviera (stavovca) „bez primeraného dôvodu“. Primeraným dôvodom je aj to, že zviera je nechcené, ale v tomto prípade je tu ustanovená podmienka – možno ho usmrtiť, až keď pre neho „nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť“. Nemohli by sme túto podmienku zaviesť aj pre nechcené ľudské bytosti? Veď v debatách pred referendom sa vynáralo toľko otvorených náručí ochotných s láskou prijať dieťa do osobnej starostlivosti! Je známe, že počet párov čakajúcich na adopciu je mnohonásobne vyšší ako počet adoptovateľných detí. Týmto krokom by sa mohla prirodzeným spôsobom naplniť oná silná túžbu po deťoch, ktorú som spomínal.

Avšak pri súčasnej vláde sa to iba sotva podarí. Jej ľudskoprávne priority sú totiž úplne iné. V Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR, ktorá bola minulý mesiac schválená, chýba akákoľvek zmienka o právach nenarodených detí, hoci sme to navrhli. Jednou z priorít Stratégie je pritom dosahovanie skutočnej rovnoprávnosti a dôstojného života pre všetky skupiny obyvateľstva. Osobitne sa tu vymenúvajú zraniteľné sociálne skupiny, sú nimi ženy, deti a mládež; ľudia so zdravotným postihnutím; ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením; ľudia z rómskych komunít; obete násilia, zneužívania a trestných činov vrátane terorizmu; LGBTI osoby; seniory a seniorky; migranti a migrantky; cudzinci a cudzinky.[12] Ďalej Stratégia tvrdí, že „ľudské práva sa vyvíjajú, tak ako sa vyvíja spoločnosť“, pričom „v demokratickej spoločnosti vždy smerujú dopredu, …nie naspäť“.

Tieto slová mi pripomínajú socialistické poučky o budovaní svetlých zajtrajškov. Kam však chceme týmto vývojom ľudských práv dospieť, ak ignorujeme základné práva tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva? Ako môžeme hovoriť o posune vpred, ak ľudské práva nenarodených detí sú na bode mrazu? Je to, akoby sme chceli vyraziť autom dopredu, zaraďovať vyššie rýchlostné stupne, ale mať pritom zatiahnutú ručnú brzdu. Opäť tu bude rovnoprávnosť iba pre niektorých. Takže krásne slová o rovnosti a dôstojnosti pre všetkých sa nenaplnia, ide o ilúziu. Nemám v úmysle spochybňovať potrebu chrániť práva vymenovaných skupín, ak prichádza k ich porušovaniu. Keď dnes dochádza k neoprávnenej diskriminácii nejakého človeka, zodpovedné orgány to majú napraviť. Je však neprípustné, aby v tomto ambicióznom programovom dokumente, ktorý sa usiluje obsiahnuť všetky ohrozené skupiny obyvateľstva, chýbali tí, ktorí sú najviac ohrození.

Výsledná Stratégia ľudských práv ukazuje, koho práva budeme v najbližších rokov dôslednejšie brániť. Deti pred narodením, čo sa týka ich ochrany, naďalej ostávajú na úrovni zvierat, ba niekedy až zaostávajú. Keďže vláda, zodpovední ministri a tvorcovia (a tvorkyne) Stratégie tento stav odmietli zlepšiť, nastal čas, aby sa ozvali bežní ľudia a občiansky sektor. Vyjdime do ulíc s bielou stužkou na kabáte. Nebojme sa povedať, že požadujeme lepšiu ochranu ľudského života pred narodením. Kampaň Deň počatého dieťaťa nám dáva možnosť vyjadriť tento postoj spoločne, pozitívne a kreatívne. Využime ju.

 



[1] Nález Ústavného súdu PL. ÚS 12/01 o umelom prerušení tehotenstva

[2] http://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/283485-orol-skalny-je-spanilym-kralom-hor/

[3] http://www.vtaciakriminalita.internet.eu.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=81:15-roneho-orla-otravili-karbofuranom&catid=43:tlaove-spravy&Itemid=76

[4] http://www.vtaciakriminalita.internet.eu.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=74:vykradanie-hniezd&catid=48:vykradanie-hniezd&Itemid=85

[5] http://www.sopsr.sk/cinnost/programy/PZ%20Aquila%20chrysaetos.pdf

[6] http://www.dravce.sk/web/index.php/sk/straenie-hniezd-orla-skalneho-a-sokola-sahovaveho-74933

[7] http://www.vtaciakriminalita.internet.eu.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=84&Itemid=72

[8] http://www.sokoliarstvo-kanat.sk/adopcia-zvierat/zoznam-zvierat-na-adopciu/

[9] http://www.minzp.sk/

[10] Vychádzam z údajov uvedených v publikácii Potraty v SR 2013 (najaktuálnejšia verzia), ktorú zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií na stránke http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2013/zs1407.pdf, s. 13.

[11] http://najmama.aktuality.sk/clanok/234814/zachranili-uz-46-deti-hniezda-zachrany-su-tu-uz-desat-rokov/

[12] Priorita V. Vlastného materiálu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, dostupné tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24253

Autor článku: Martin Gazdík