Keď padne vojak, zomrie hokejista, ktosi sa stane obeťou dopravnej nehody- o chvíľu pribudne venček, kríž, množstvo sviečok- či dokonca pomník, aby sa nezabudlo, aby sme si uctili, aby sme vyjadrili, označili miesto… Keď zomrie nenarodené bábätko – a ako často nie najprirodzenejšou smrťou, väčšinou nepribudne nič…
Zíde z očí…
Tento blog nie je o tom, ako bábätká aj u nás na Slovensku po „nepodarenom potrate“ (t.j. bábätko prežije potrat ) nechajú bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti, aby zomreli. ( Hoci majú reálnu šancu prežiť). Nie je ani o niektorých dievčatách a ženách, ktoré potrat považujú za formu antikoncepcie…
Tento blog je o pomníku života pre nevinných, aby sa nezabudlo, aby som si uctila hodnotu ich života, aby som vyjadrila, že mi je ľúto, že sa toto deje a ja s tým neviem nič veľké urobiť…
Tie nenarodené deti okrem snímky ultrazvuku nikto nevidel. Zdá sa, že nemôžu chýbať, lebo tu vlastne ani nikdy neboli – ale možno ony sú práve to, čo nám v tejto spoločnosti chýba najviac – ľudskosť, dar života a vedieť si vážiť jeho cenu.
Tým, ktorí ich chránia
Moja úcta a úprimná vďaka patrí Fóru života , ktoré organizuje nielen túto inciatívu a snaží sa pomôcť zachrániť životy, pomáhať matkám v hmotnej núdzi, radí tehotným dievčatám a ženám s postpotratovým syndrómom.
Výťažok z kúpených sviečok nie je iba symbolickou sumou, ktorá pomáha tvoriť memoriál nenarodených – tieto peniaze priamo podporujú iniciatívy za záchranu a ochranu života. Nech vás tak ako mňa poteší galéria zachránených detičiek, na ktorej sa Fórum života veľkou časťou podieľa a uistí, že vaše mince sú v správnych rukách.
Dve takéto sviečky už máme doma – a zapálim ich u nás v byte – lebo každé dieťa má byť chcené a prijaté …. doma.
Autorka: Anna Lojeková
Blog bol zverejnený na portáli www.mojakomunita.sk a prevzatý s dovolením autorky.