Od začiatku roka 2013 sme do Spravodajcu zaviedli novú rubriku, ktorou chceme zintenzívniť vzájomný kontakt medzi vami a Fórom života, a zároveň vám ponúknuť možnosť klásť otázky súvisiace s ochranou života od počatia po prirodzenú smrť, na ktoré budú odpovedať odborníci z jednotlivých oblastí, ktoré pod túto tému patria. Pýtať sa môžete prostredníctvom e-mailu na adrese forumzivota@forumzivota.sk, alebo písomne poštou na Fórum života o. z., Heydukova 14, 811 08 Bratislava.
V čísle 1/2013 Spravodajcu Fóra života sme vybrali otázku z e-mailu čitateľky Lucie Š., ktorá nás požiadala o vyjadrenie k problému výroby niektorých vakcín, ktorými sa povinne očkujú deti. Aj s ohľadom na nedávne vyhlásenie Subkomisie pre bioetiku KBS k niektorým etickým aspektom povinného očkovania zverejňujeme otázku i odpoveď aj na webovej stránke Fóra života: „Medzi mladými mamičkami v mojom okolí sa rozšírilo povedomie proti očkovaniu detí, z portálu www.slobodavockovani.sk, ktorý hovorí o mnohých škodlivých účinkoch, no mňa zaujala jedna podstatná otázka, či je pravda, že sa očkovacia látka proti rubeole vyrába na tkanive pochádzajúcom z umelo potratených ľudských plodov… Som veriaca a mama štyroch detí, očkovanie považujem pre zdravie detí za dobré, ale ako sa postaviť k tomuto problému, ak nevieme, z čoho je vyrobená vakcína, keď napríklad vakcína proti rubeole je v povinnom očkovaní detí od 15. mesiaca života bábätka?”(L. Š.)
Reaguje detská lekárka a riaditeľka Centra Billingsovej ovulačnej metódy v Poprade, MUDr. Zuzana Lauková:
Pápežská akadémia pre život vydala 5. júna 2005 dokument v angličtine pod názvom „Moral Reflections on Vaccines Prepared from Cells Derived from Aborted Human Foetuses„.
V tomto dokumente sa vyjadruje k zákonnosti výroby, distribúcie a používania niektorých očkovacích látok, ktorých výroba je spojená s umelými potratmi. Týka sa to vakcín obsahujúcich živé vírusy, ktoré boli pomnožené na ľudských tkanivových kultúrach pochádzajúcich z potratených ľudských plodov. Najznámejšia, a možno aj najdôležitejšia (vzhľadom k jej obrovskému rozšíreniu a jej použitiu takmer na celosvetovej úrovni), je vakcína proti ružienke (rubeole).
Dnes sa pri výrobe očkovacích látok používajú dve ľudské tkanivové kultúry, ktoré boli pôvodne pripravené z tkanív potratených plodov (v rokoch 1964 a 1970). Používajú sa na prípravu očkovacích látok založených na živých, oslabených vírusoch. Prvou z nich je kultúra WI-38 (Wistar Institute 38) s ľudskými diploidnými pľúcnymi fibroblastami, pochádzajúca z plodu ženského pohlavia, ktorý bol umelo potratený. Táto tkanivová kultúra bola pripravená a vyvinutá Leonardom Hayflickom v roku 1964 (L. Hayflick, 1965; G. Sven a kol., 1969) a je označená ATCC (American Type Culture Collection – pozn.prekladateľa) CCL-75. Tkanivová kultúra WI-38 bola použitá na prípravu historickej vakcíny RA 27/3 proti rubeole (S. A. Plotkin a kol., 1965). Druhá ľudská tkanivová kultúra je MRC-5 (Medical Research Council 5) – ATCC číslo CCL-171 – s ľudským pľúcnym fibroblastom pochádzajúcim z 14-týždňového mužského plodu. Tkanivová kultúra MRC-5 bola pripravená a vyvinutá J. P. Jacobsom v roku 1966 (J. P. Jacobs a kol., 1970). V príbalových letákoch sú uvedené tieto kultúry ako ľudské diploidné bunky. Aj ďalšie ľudské tkanivové kultúry boli vyvinuté pre farmaceutické účely, žiadna z nich sa však nepoužíva v momentálne na trhu dostupných očkovacích látkach.
Dnes sa používajú tkanivové kultúry WI-38 a MRC-5 získané z umelo potratených ľudských plodov na:
živé vakcíny proti ružienke:
- monovalentná vakcína proti ružienke Meruvax® II (Merck, USA), Rudivax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko) a Ervevax® (RA 27/3) (GlaxoSmithKline, Belgicko);
- kombinovaná vakcína MR proti ružienke a osýpkam, uvádzaná s názvom M-R-VAX® (Merck, USA) a Rudi-Rouvax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko);
- kombinovaná vakcína proti ružienke a príušniciam uvádzaná na trh pod menom Biavax® II (Merck, USA);
- kombinovaná vakcína MMR (osýpky, príušnice, ružienka), predávaná pod názvom M-M-R® II (Merck, USA), R.O.R ®, Trimovax® (Sanofi Pasteur, Francúzsko) a Priorix® (GlaxoSmithKline, Veľká Británia).
Iné vakcíny vyrobené s použitím ľudských tkanivových kultúr z umelo potratených plodov:
- dve vakcíny proti nákazlivej žltačke typu A, prvú vyrába Merck (VAQTA), druhú vyrába GlaxoSmithKline (HAVRIX), obe sú vyrobené s použitím MRC-5;
- jedna vakcína proti ovčím kiahňam, Varivax®, vyrábaná spoločnosťou Merck s použitím WI-38 a MRC-5;
- jedna vakcína proti poliomyelitíde, inaktivovaný polio vírus vakcíny Poliovax® (Aventis-Pasteur, Fr.) s použitím MRC-5;
- jedna vakcína proti besnote, Imovax®, výrobca Aventis Pasteur, zozbierané z infikovaných ľudských diploidných buniek, MRC-5;
- jedna vakcína proti kiahňam, ACAM 1000, výrobca Acambis s použitím MRC-5, stále v štádiu testovania.
Čo sa týka stanoviska ohľadom použitia týchto vakcín, aj Pápežská rada odporúča, že:
- ako výhradu svedomia voči tým morálne problematickým vakcínam máme zodpovednosť a povinnosť žiadať iné alternatívne vakcíny, ak existujú;
- ak neexistujú, sme povinní chrániť zdravie iba povinným očkovaním.
Všetky úvahy okolo očkovania vyvolávajú skôr žiadosti, že:
– potreba vývoja iných vakcín musí byť opätovne potvrdená;
– zákonnosť dočasného používania vakcín morálne problematických je do tej miery, do akej je to nutné na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia nielen svojich vlastných detí, ale aj celého obyvateľstva – tehotných žien obzvlášť, pričom by nemala byť dezinterpretovaná ako vyhlásenie zákonnosti ich výroby, predaja a používania, ale mala by sa chápať ako pasívna hmotná spolupráca na zločine, a (vo svojom najjemnejšom a najvzdialenejšom zmysle) ako aktívna, mravne (morálne) ospravedlnená ako krajný spôsob, kvôli jej potrebe poskytovať ju pre dobro detí a ľudí, ktorí do styku s deťmi prichádzajú (tehotné ženy);
– takáto spolupráca na zločine sa nachádza v kontexte mravného (morálneho) nátlaku na svedomie rodičov, ktorí sú nútení vybrať si buď skutok proti ich svedomiu alebo vystavenie svojich detí a obyvateľstva ako takého ohrozeniu zdravia. To je nespravodlivá voľba, ktorú treba čo najskôr odstrániť.
Zdroj: Spravodajca Fóra života č. 1/2013